Spolupracovník apoštola Pavla – Barnabáš – mediátor medzi prvými účeníkmi Cirkvi
Pri včerajšom sviatku sv. apoštola Barnabáša ma zaujala jedna vec. Jeho životné osudy vôbec neboli ľahké. Mal však jednu obdivuhodnú vlastnosť. Dokázal bravúrne vyjednávať a uzmierovať rozpory a nezhody medzi predstaviteľmi prvotnej Cirkvi. Už jeho meno – Barnabáš, syn Útechy (Sk 4,36) hovorí a napovedá veľa.
Bol priateľom sv. apoštola Pavla, ktorého sa ujal a s ktorým sa zoznámil v Jeruzaleme po jeho zázračnom obrátení. Druhou stranou sporu boli apoštoli a učeníci v Jeruzaleme, ktorí samozrejme s obavou prijali Pavla, bývalého prenasledovateľa kresťanov. Avšak aj tu Barnabáš uzmieril nezhody a objasnil celú vec (Porov. Sk 9,26-30).
Pavol potom tri roky na púšti v Arábii a neskôr v jeho rodnom Tarze spracúval svoje zázračné obrátenie zo Šaula – urputného prenasledovateľa kresťanov na Pavla, ktorý uveril v Ježiša. Práve vtedy si na neho opäť spomenul Barnabáš, ktorý v Pavlovi videl veľký potenciál. Musela to byť pre Barnabáša veľmi náročná úloha – ísť a osloviť ho. Vyhľadal teda Pavla v Tarze a dokázal ho presvedčiť a pozvať do evanjelizačnej práce v Antiochii v Sýrii (Sk 11, 19-26).
Za Barnabášovej pomoci začali tak učeníci dôverovať Pavlovi, že z Antiochie poslali Pavla s Barnabášom so zbierkou pre núdznych do Judei (Sk 11,27-30). Zároveň ich aj odporučili na prvú misijnú cestu (Sk 13,1-3), spolu s Barnabášovým bratrancom Markom (evanjelistom).
Po návrate z úspešnej, aj keď veľmi náročnej misie sa opäť vrátili do Antiochie v Sýrii. Tu sa objavil ďalší spor„a nie malá hádka“ (Sk 15,2). Išlo o spor Židov, ktorí prijali kresťanstvo a kresťanov z pohanstva. Tento spor sa riešil prvým koncilom v Jeruzaleme, na ktorom Pavol a Barnabáš zohrali dôležitú úlohu, možno povedať až vyjednávačov. Zvestovali „aké veľké veci s nimi urobil Boh“ počas ich misie (Sk 15,4) a uľahčili rozhodovanie sa apoštolov na sneme ohľadom učeníkov – kresťanov, ktorí „sa obracajú k Bohu z pohanov“(Sk 15,19). O tom, že toto rozhodovanie nebolo ľahké, svedčí svedectvo apoštola Pavla v liste Galaťanom (2,11-14), kedy vyčíta sv. Petrovi, ale aj Barnabášovi, že si držali odstup, zvlášť pri jedení, od kresťanov z pohanstva počas Petrovej návštevy v Antiochii.
Medzi Pavlom a Barnabášom bol aj ďalší spor, keď mali ísť spolu na ďalšiu misijnú cestu. Pavol nechcel vtedy so sebou opäť zobrať aj Marka. Môžeme sa len dohadovať, z akých dôvodov. Barnabáš vtedy urobil ústupok, nešiel s Pavlom a nechal priestor Sílasovi. Radšej odišiel s Markom na Cyprus (Sk 15, 36-40). Barnabáš, tak ako videl veľký potenciál v Pavlovi, tak videl veľký potenciál aj v Markovi. Veď Marek je autor evanjelia, spolupracovníka sv. Petra. Neskôr Pavol, vtedy vo väzení, sám odporúča Marka Kolosanom, keď Marek príde ku ním (Kol, 4,10).
Barnabáš – uzmierovateľ, ktorý dokázal hľadieť do budúcnosti a dokázal vidieť aj to skryté, to Božie, čo bolo v jeho spolupracovníkoch.
Máme sa čo učiť od Barnabáša. Skúsme byť aj my takými „Barnabášmi“ medzi ľuďmi, s ktorými prichádzame do vzťahov. Skúsme byť aj my takými „mediátormi“ v sporoch ktoré zažívame