Teším sa z novej skúsenosti. Ako mediátorka som bola úspešná vo verejnom obstarávaní na realizáciu služieb mediátora pre ÚPSVaR Žilina. Ide o mediáciu na uľahčenie riešenia konfliktných situácií v rodinách, pre ktoré sa vykonávajú opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately prostredníctvom úradov práce, sociálnych vecí a rodiny.
Vo väčšine prípadov ide o situácie, kedy sa rodičia nevedia dohodnúť ohľadom starostlivosti o dieťa. Klasicky si robia problémy pri styku a budovaní vzájomných vzťahov s druhým rodičom. Vlastné zranené srdcia riešia cez dieťa, posielajú si odkazy prostredníctvom svojho potomka. Zaťažujú ho vecami, ktoré sú ešte nad jeho chápanie vzhľadom k veku, dieťa z toho “nemá rozum”. Otec i matka si presadzujú svoj štýl výchovy, obviňuje druhého rodiča a pod. Teda ide o skutočne pomerne náročné situácie, konflikty a vzťahy.
Potvrdilo sa mi, že najťažšie je prelomiť bariéru vzájomného nepočúvania sa, presadzovania si svojej pravdy. Stalo sa mi, že už len pohľad na na partnera pôsobil ako “červené súkno” a prelomiť bariéry takýchto zranených emócií je skutočne náročné. V tých najvážnejších prípadoch uvedenú situáciu riešime aj prostredníctvom oddelených stretnutí s každým partnerom zvlášť. Spoločne skúšame hľadať styčné body, kde by obidvaja partneri ešte vedeli komunikovať a dohodnúť sa na riešeniach, ktoré budú výhodné ani tak nie pre nich, ako predovšetkým pre dieťa. Hľadáme cesty, ako už nepozerať na minulosť, aj keď je to veľmi ťažké, ale objavujeme spoločné vízie do budúcnosti, pretože rodičmi zostávame stále.
Niekedy sa nám to podarí viac, niekedy menej. Ale ja hovorím a pýtam sa, čo je úspešná mediácia? Keď sa podpíše záverečná rodičovská dohoda? Učite. Avšak v mnohých prípadoch je úspechom už to, keď sa pri mediácii otvoria témy, ktoré zostávali pod povrchom a už, už len vybuchnúť ako tlakový hrniec. Úspechom je podľa mňa to, keď sa tlakový hrniec podarí v tejto situácii uvoľniť a rodičia si aspoň vypočujú, čo vo svojom vnútri riešil druhý partner. Niekedy sú to veci, o ktorých nemali ani tušenie.
Takže držte mi, ale predovšetkým mojim klientom – rodičom a tiež ich deťom palce, aby sme našli spoločné cesty do budúcnosti, aj keď už nežijú spolu.
Tiež by som si veľmi priala, aby rodičia nepoužívali deti ako nástroj “pomsty” druhému partnerovi. Aby si uvedomili, že rodičmi dieťaťa sú obidvaja a deti majú právo na obidvoch rodičov, nech sú vzťahy akokoľvek naštrbené a druhý partner má možno ozaj vážne chyby. Verím, že každá situácia sa dá vyriešiť v najlepšom záujme dieťaťa, len treba aspoň trochu chcieť.
Čo na to poviete?
Pridaj komentár